Kľúčové posolstvá pre predpisujúcich lekárov v nemocniciach

informačný materiál kľúčové posolstvá súbor materiálov

V čom spočíva problém?

 

Baktérie rezistentné voči antibiotikám sa stali každodenným javom a problémom v nemocniciach v celej Európe (1).

Zneužívanie antibiotík môže spôsobiť, že pacienti sa nakazia baktériami rezistentnými voči antibiotikám, ako napríklad baktériou Staphylococcus aureus rezistentnou voči meticilínu (MRSA), baktériou enterococci rezistentnou voči vankomycínu (VRE) a vysokorezistentnou gramnegatívnou baktériou (2- 3).

Zneužívanie antibiotík má súvis so zvýšenou incidenciou infekcií baktériou Clostridium difficile (4- 5).

Nový výskyt, šírenie a selekcia baktérií rezistentných voči antibiotikám predstavujú ohrozenie bezpečnosti pacientov v nemocniciach, pretože:

  • Infekcie baktériami rezistentnými voči antibiotikám majú za následok zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť pacientov, ako aj dlhší pobyt v nemocnici (6-7).
  • Rezistencia voči antibiotikám má často za následok oneskorenie vhodnej liečby antibiotikami (8).
  • Nevhodná alebo oneskorená liečba antibiotikami u pacientov so závažnými infekciami má súvis so zhoršením stavu pacienta a niekedy úmrtím (9-11).
  • V súčasnosti je prísun nových antibiotík obmedzený a ak sa bude naďalej zvyšovať rezistencia voči antibiotikám, nebudú existovať žiadne účinné antibiotiká na liečbu (12).

Ako prispieva užívanie antibiotík k tomuto problému? 

V prípade hospitalizovaných pacientov je vysoká pravdepodobnosť, že budú užívať antibiotiká (13), pričom 50 % všetkých užití antibiotík v nemocniciach môže byť nevhodné (4, 14).

Zneužívanie antibiotík v nemocniciach je jedným z hlavných faktorov spôsobujúcich rezistenciu voči antibiotikám (15-17).

K zneužívaniu antibiotík patrí napríklad (18):

  • zbytočné predpisovanie antibiotík,
  • oneskorené podávanie antibiotík u kriticky chorých pacientov,
  • príliš širokospektrálna alebo príliš úzkospektrálna liečba antibiotikami,
  • menšia alebo väčšia dávka antibiotík, než je vhodné pre konkrétneho pacienta,
  • príliš krátke alebo príliš dlhé obdobie liečby antibiotikami,
  • neupravenie liečby antibiotikami po získaní výsledkov mikrobiologických kultúr.

Prečo je potrebné presadzovať rozvážne užívanie antibiotík?

Rozvážnym užívaním antibiotík je možné predchádzať novým výskytom a selekcii baktérií rezistentných voči antibiotikám (4, 17, 19- 21).

Zníženie užívania antibiotík vyústilo do nižšej incidencie infekcií Clostridium difficile (4, 19, 22).

Ako presadzovať rozvážne užívanie antibiotík?

Všestranné stratégie, ku ktorým patria neustále vzdelávanie, nemocničné usmernenia a politiky založené na dôkazoch, reštriktívne opatrenia a konzultácie s odborníkmi na infekčné ochorenia, mikrobiológmi a lekárnikmi, môžu mať za následok lepšie postupy predpisovania antibiotík a zníženie rezistencie voči antibiotikám (4, 19, 23).

Sledovanie rezistencie voči antibiotikám v nemocniciach a získanie údajov o užívaní antibiotík, čím sa poskytnú užitočné informácie na usmernenie empirickej liečby antibiotikami v prípade závažne chorých pacientov (24).

Správne načasovanie a optimálne trvanie prevencie antibiotikami pred operáciou má súvis s nižším rizikom infekcií na mieste chirurgického zákroku (25) a nižším rizikom výskytu baktérií rezistentných voči antibiotikám (26).

V štúdiách sa poukazuje na to, že v prípade niektorých indikácií je vhodné využiť skôr kratšiu než dlhšiu liečbu, pričom stav pacienta to neovplyvní, čo má tiež súvis s nižšou frekvenciou výskytu rezistencie voči antibiotikám (15, 27- 28).

Prostriedkom na zníženie zbytočného užívania antibiotík je odobratie mikrobiologických vzoriek pred začatím empirickej liečby antibiotikami, sledovanie výsledkov kultúr a úprava liečby antibiotikami na základe výsledkov kultúr (29).

 

1.            European Antimicrobial Resistance Surveillance System . RIVM. 2009 [cited March 30, 2010].
2.            Safdar N, Maki DG. The commonality of risk factors for nosocomial colonization and infection with antimicrobial-resistant Staphylococcus aureus, enterococcus, gram-negative bacilli, Clostridium difficile, and Candida. Ann Intern Med. 2002 Jun 4;136(11):834-44.
3.            Tacconelli E, De Angelis G, Cataldo MA, Mantengoli E, Spanu T, Pan A, et al. Antibiotic usage and risk of colonization and infection with antibiotic-resistant bacteria: a hospital population-based study. Antimicrob Agents Chemother. 2009 Oct;53(10):4264-9.
4.            Davey P, Brown E, Fenelon L, Finch R, Gould I, Hartman G, et al. Interventions to improve antibiotic prescribing practices for hospital inpatients. Cochrane Database Syst Rev. 2005(4):CD003543.
5.            Bartlett JG, Onderdonk AB, Cisneros RL, Kasper DL. Clindamycin-associated colitis due to a toxin-producing species of Clostridium in hamsters. J Infect Dis. 1977 Nov;136(5):701-5.
6.            Cosgrove SE, Carmeli Y. The impact of antimicrobial resistance on health and economic outcomes. Clin Infect Dis. 2003 Jun 1;36(11):1433-7.
7.            Roberts RR, Hota B, Ahmad I, Scott RD, 2nd, Foster SD, Abbasi F, et al. Hospital and societal costs of antimicrobial-resistant infections in a Chicago teaching hospital: implications for antibiotic stewardship. Clin Infect Dis. 2009 Oct 15;49(8):1175-84.
8.            Kollef MH, Sherman G, Ward S, Fraser VJ. Inadequate antimicrobial treatment of infections: a risk factor for hospital mortality among critically ill patients. Chest. 1999 Feb;115(2):462-74.
9.            Ibrahim EH, Sherman G, Ward S, Fraser VJ, Kollef MH. The influence of inadequate antimicrobial treatment of bloodstream infections on patient outcomes in the ICU setting. Chest. 2000 Jul;118(1):146-55.
10.          Lodise TP, McKinnon PS, Swiderski L, Rybak MJ. Outcomes analysis of delayed antibiotic treatment for hospital-acquired Staphylococcus aureus bacteremia. Clin Infect Dis. 2003 Jun 1;36(11):1418-23.
11.          Alvarez-Lerma F. Modification of empiric antibiotic treatment in patients with pneumonia acquired in the intensive care unit. ICU-Acquired Pneumonia Study Group. Intensive Care Med. 1996 May;22(5):387-94.
12.          ECDC, EMEA. ECDC/EMEA Joint Technical Report: The bacterial challenge: time to react
2009.
13.          Ansari F, Erntell M, Goossens H, Davey P. The European surveillance of antimicrobial consumption (ESAC) point-prevalence survey of antibacterial use in 20 European hospitals in 2006. Clin Infect Dis. 2009 Nov 15;49(10):1496-504.
14.          Willemsen I, Groenhuijzen A, Bogaers D, Stuurman A, van Keulen P, Kluytmans J. Appropriateness of antimicrobial therapy measured by repeated prevalence surveys. Antimicrob Agents Chemother. 2007 Mar;51(3):864-7.
15.          Singh N, Yu VL. Rational empiric antibiotic prescription in the ICU. Chest. 2000 May;117(5):1496-9.
16.          Lesch CA, Itokazu GS, Danziger LH, Weinstein RA. Multi-hospital analysis of antimicrobial usage and resistance trends. Diagn Microbiol Infect Dis. 2001 Nov;41(3):149-54.
17.          Lepper PM, Grusa E, Reichl H, Hogel J, Trautmann M. Consumption of imipenem correlates with beta-lactam resistance in Pseudomonas aeruginosa. Antimicrob Agents Chemother. 2002 Sep;46(9):2920-5.
18.          Gyssens IC, van den Broek PJ, Kullberg BJ, Hekster Y, van der Meer JW. Optimizing antimicrobial therapy. A method for antimicrobial drug use evaluation. J Antimicrob Chemother. 1992 Nov;30(5):724-7.
19.          Carling P, Fung T, Killion A, Terrin N, Barza M. Favorable impact of a multidisciplinary antibiotic management program conducted during 7 years. Infect Control Hosp Epidemiol. 2003 Sep;24(9):699-706.
20.          Bradley SJ, Wilson AL, Allen MC, Sher HA, Goldstone AH, Scott GM. The control of hyperendemic glycopeptide-resistant Enterococcus spp. on a haematology unit by changing antibiotic usage. J Antimicrob Chemother. 1999 Feb;43(2):261-6.
21.          De Man P, Verhoeven BAN, Verbrugh HA, Vos MC, Van Den Anker JN. An antibiotic policy to prevent emergence of resistant bacilli. Lancet. 2000;355(9208):973-8.
22.          Fowler S, Webber A, Cooper BS, Phimister A, Price K, Carter Y, et al. Successful use of feedback to improve antibiotic prescribing and reduce Clostridium difficile infection: a controlled interrupted time series. J Antimicrob Chemother. 2007 May;59(5):990-5.
23.          Byl B, Clevenbergh P, Jacobs F, Struelens MJ, Zech F, Kentos A, et al. Impact of infectious diseases specialists and microbiological data on the appropriateness of antimicrobial therapy for bacteremia. Clin Infect Dis. 1999 Jul;29(1):60-6; discussion 7-8.
24.          Beardsley JR, Williamson JC, Johnson JW, Ohl CA, Karchmer TB, Bowton DL. Using local microbiologic data to develop institution-specific guidelines for the treatment of hospital-acquired pneumonia. Chest. 2006 Sep;130(3):787-93.
25.          Steinberg JP, Braun BI, Hellinger WC, Kusek L, Bozikis MR, Bush AJ, et al. Timing of antimicrobial prophylaxis and the risk of surgical site infections: results from the Trial to Reduce Antimicrobial Prophylaxis Errors. Ann Surg. 2009 Jul;250(1):10-6.
26.          Harbarth S, Samore MH, Lichtenberg D, Carmeli Y. Prolonged antibiotic prophylaxis after cardiovascular surgery and its effect on surgical site infections and antimicrobial resistance. Circulation. 2000 Jun 27;101(25):2916-21.
27.          Chastre J, Wolff M, Fagon JY, Chevret S, Thomas F, Wermert D, et al. Comparison of 8 vs 15 days of antibiotic therapy for ventilator-associated pneumonia in adults: a randomized trial. Jama. 2003 Nov 19;290(19):2588-98.
28.          Ibrahim EH, Ward S, Sherman G, Schaiff R, Fraser VJ, Kollef MH. Experience with a clinical guideline for the treatment of ventilator-associated pneumonia. Crit Care Med. 2001 Jun;29(6):1109-15.
29.          Rello J, Gallego M, Mariscal D, Sonora R, Valles J. The value of routine microbial investigation in ventilator-associated pneumonia. Am J Respir Crit Care Med. 1997 Jul;156(1):196-200.

Related content

Data

Súbory nástrojov s informačnými materiálmi určenými pre predpisujúcich lekárov v nemocniciach

komunikačný súbor nástrojov

Primárnou cieľovou skupinou sú lekári, ktorí predpisujú antibiotiká v nemocniciach. Sekundárne cieľové skupiny sú manažéri nemocníc a v menšej miere aj nemocniční lekárnici a farmaceutické výbory/dozorné výbory nad užívaním antibiotík.